Ako zvládať domáce učenie s deťmi

Rodičia, nie ste učitelia. Nemajte tú ambíciu a nebuďte na seba takí prísni. Máme v živote našich detí inú rolu, hovorí školská psychologička Hanka Šándorová.

„My rodičia sme učitelia v iných oblastiach. Sme učitelia v sociálnych zručnostiach, v kooperácii, vo vnímaní sebahodnoty, v sebaprijatí, našou úlohou je oceňovať ich a dávať im hranice. My ich vychovávame,“ hovorí Hanka Šándorová v rozhovore s Patrikom Paukom.

Rozhovor sme urobili v čase pandémie Covid-19 v situácii, keď pre zavreté školské zariadenia deti ostali a mali sa učiť doma.

V rozhovore s Hankou Šándorovou sa dozviete:

• Ako sa nezblázniť zo všetkých povinností a popri tom učiť svoje dieťa bez vyštudovanej pedagogiky.
• Čo pomôže rodičom, ktorí majú ambíciu byť dokonalí a prežívajú strach, že ich dieťa v učení niečo zamešká.
• Či sa dá dieťa k učeniu pripútať, aby všetko stihlo a perfektne zvládlo.
• Aké rady pomôžu rodičom pri učení s deťmi doma.
• Či domáce učenie môže byť výhodné pre deti s poruchami učenia a pozornosti.

Z rozhovoru vyberáme pre vás niekoľko častí. Celý rozhovor si môžete pozrieť na konci článku.

Som rodič, nie som vyštudovaný učiteľ a mám doma učiť svoje deti. Nikdy som to nerobil, nemám na to predpoklady, čo mám robiť?

My rodičia nie sme učitelia. To je prvotný fakt. Tu došlo k nejakému komunikačnému šumu, lebo ako som zachytila odporúčania od ministra školstva, aj od pedagogického ústavu – nie sme učitelia a nemusíme ašpirovať byť učiteľmi. Aj keby sme boli, nie všetci máme takú kapacitu vyučovať deti v takom rozsahu, ako niektorí učitelia požadujú. To je úplne v poriadku.

Niektoré učivo pre moju dcéru, dokonca z druhej triedy na základnej škole, som si musela vyhľadať na internete, lebo už som naň zabudla.

Treba si ujasniť, čo potrebuje učiteľ od žiaka, čo potrebuje rodič od učiteľa a nastaviť si spoločné fungovanie.

Podstatná je väčšia podpora učiteľov pre rodičov. Učiteľ najmä na základnej škole a na prvom stupni môže rodičom pomôcť, ako dané témy svojim deťom podať. Od učiteľov by to mohla byť inšpirácia, aké sú možnosti, čo sa dá použiť, čo by sme sa mali učiť a čo už netreba. Mala by tam byť takáto navigácia.

Stále mám strach z toho, že ak nebudem so svojím dieťaťom makať, tak niečo zamešká. Ako si nastaviť rytmus, čo funguje a čomu sa mám vyhnúť?

Pozrime sa na túto situáciu tak, ako to ako rodina vieme prežiť, ako to vieme zvládnuť. Lebo my sa na túto situáciu nepripravujeme ako na nový spôsob života na najbližších desať rokov. Nastavujeme sa na situáciu, ktorá je na dobu určitú. Nemalo by sa nič stať, ak nepreberieme všetko.

Viac, ako urobiť si presný rozvrh, je mať rituály, ktoré začnú a ktoré ukončia deň. Znamená to, že každý deň vstávame v rovnakú hodinu. Školopovinné dieťa nevyspáva a má zachovaný rytmus, že musí vstať, naraňajkovať sa, nachystať sa a o deviatej nám vždy začína domáce vyučovanie a iný program, ktorý máme nachystaný. Ostatné sa prispôsobí pár pevným bodom počas dňa. Ako sa odštartuje deň, určuje, ako bude ten deň prebiehať a v pravidelnú hodinu je potrebné ho aj skončiť.

Odpadol nám nárok mať všetko super zorganizované. Čoraz väčšiu prioritu u nás dostalo prežiť to v pohode, bez kriku, bez nervov a bez toho, že na konci dňa mám depresiu z toho, čo všetko som nestihla.

Udržanie vzťahu rodiča s dieťaťom je dôležitejšie ako nevyhnutne všetko naučiť, všetko perfektne zvládnuť. Tento nárok častokrát máme my rodičia, nie naše deti.

Moje dieťa po desiatich minútach spoločného učenia by sa najradšej išlo hrať. Čo mám ako rodič robiť v tomto prípade? Mám ho nechať, alebo trvať na tom, že učenie dokončíme teraz?

Je potrebné odsledovať si strop, koľko dieťa vydrží a je to schopné ešte absorbovať. A kde je tá hranica, kde už tlačím a ide to zlým smerom. Niekedy to je 15 minút, dá si prestávku a vrátime sa k tomu. U nás funguje časovanie a dohody dopredu. Aj prestávku dopredu presne časovo stanovíme, že bude 10 minút a ona naozaj trvá 10 minút.

Ako vy zvládate učenie doma s deťmi?

Máme dve deti, 4- a 9-ročné. Každé potrebuje iný rytmus. Mladšia dcéra je škôlkarka a veľmi rada si každý večer pred spaním chystá svoje veci do škôlky. Pre ňu karanténa a obmedzenie sociálnych kontaktov sú veľmi ťažké.

Teraz pre ňu škôlka organizuje jednohodinové online stretnutia a je to veľmi milé. Zo začiatku to odmietala, nechápala, prečo sa s ostatnými deťmi nemôže stretnúť. Teraz sa na to začína pomaly nalaďovať.

Krivka toho, kým si dieťa začne na niečo nové zvykať, je jednak veľmi individuálna a jednak môže trvať naozaj veľmi dlho.

Moja druhá dcéra je tretiačka. Je to pre ňu náročné z viacerých dôvodov. Škola pre ňu nie je ľahká záležitosť, má poruchu učenia a má stres zo školy. Časť stresu teraz odpadla a užívala si to, že nemusí zažívať ten každodenný stres v škole a čokoľvek ďalšie, s čím zápasila.

Nároky zo školy sú skutočne veľké. Úlohy sú denno denne, je to kontinuálny proces vylaďovania a ten proces trvá.

• Som rodič a chcem vzdelávať svoje dieťa. Ako pristúpiť k novej látke? Stačí povedať: Tak poď sem a ideme sa učiť?
• Čo sa deti vedia naučiť zo situácie, keď sa musia učiť doma a zažívajú aj nás, ako zvládame túto situáciu?
• Ako Hanke fungujú odmeny a reštrikcie, keď chce dosiahnuť, aby si deti sadli k úlohám?
• Prečo u dieťaťa dochádza k pocitu zlyhávania?
• Čo robiť, keď si dieťa odkladá, že sa k učeniu a úlohám vráti neskôr?

Zaujímajú vás odpovede na tieto otázky?

Pozrite si celý videorozhovor s Hankou Šándorovou:

Hanka Šándorová

Pôsobí na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave ako školská psychologička. Popri práci sa venuje psychoterapeutickej praxi so špecializáciou na existenciálnu analýzu a logoterapiu. Je matkou dvoch dcér.

Ďalšie inšpirácie

Pozrite si prehľad inšpiratívnych rozhovorov People Elements v línii Elements online.

Všetky videorozhovory a ďalšie inšpirácie nájdete na YouTube stránke People Elements.